Oponický hrad
Dátum vzniku:
pred rokom 1300
Popis:
Oponice, svojho času nazvané poetkou Eloise Beutelovou "La perle de Hongrie" (perla Uhorska) boli osídlené už od praveku. Je to pochopiteľné vzhľadom k výhodnej geografickej polohe medzi riekou Nitrou a Tríbečským pohorím. Posledných 700 rokov dominuje tejto lokalite malebný hrad s bohatou a pohnutou históriou.
Jedným z hradov dohliadajúcich na údolie rieky Nitry s dôležitými stredovekými komunikáciami bol Oponický hrad. Jeho zrúcanina nad rovnomennou obcou nás i dnes upúta pri pohľade z údolia na členitý masív Tríbečského pohoria.
V listinách sa Oponický hrad prvý raz spomína v roku l300, kedy ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín, syn Bohuslava z Trstian. Výbojnou politikou Matúša Trenčianskeho boli začiatkom l4. storočia násilne zaujaté aj okolité majetky nitrianskeho biskupstva a kapituly, čím sa Oponický hrad stal po predčasnej smrti Matúšovho brata ochrancom jadra rozrastajúcej sa Matúšovej dŕžavy.
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bez dedičov v roku l32l boli tunajšie Matúšove hrady na kráľov pokyn v krátkom čase obsadené kráľovským vojskom, ktoré viedol magister Mikuláš z rodu Gutkeled. Niektorí bývalí Matúšovi kasteláni, keďže videli márnosť svojho odporu, vzdávali sa bez boja. Tak to bolo i v prípade Oponíc. Tunajšieho Matúšovho kastelána Jána, syna Markuša z Výčapiek, kráľ dokonca obdaroval za to, že mu bez boja vydal Oponický hrad. Zmena v držbe hradu nastala v roku l392, kedy hradné panstvo získali tri dcéry Mikuláša z Čeklísa a ich manželia, z ktorých Peter, syn Tomáša zo Stráží, sa na základe deľby majetkov v roku l395 stal jediným majiteľom hradu a prislúchajúcích obcí - Oponice, Lehôtka a Polianka. Peter sa stal aj zakladateľom rodu Apponyiovcov, ktorého členovia si od roku l4ll píšu predikát po hrade - de Apon a jeho zásluhou získali Oponice v roku l396 aj právo slobodného týždenného trhu.
V staršej literatúre tradovaná zmienka o dobytí a zničení hradu husitmi sa nezakladá na pravde, pretože hrad bol ešte neskôr, v časoch panstva Jána Jiskru a bratríkov, bezpečným útočiskom pre Aponiovcov a ich spriatelených rodín a boli v ňom bezpečne strážené cennosti z okolia. Pravdou však je, že husiti na jeseň roku l43l prešli Ponitrím a vypálili Malé i Veľké Oponice.13 Už v druhej polovici l5. storočia mali Aponiovci vo Veľkých Oponiciach šľachtické kúrie, ktoré v čase bezpečia boli ich trvalými obydliami a hrad slúžil najmä na úschovu rodinných cenností i ako útočisko v čase ohrozenia. O tom, že sa Apponyiovci na hrade trvalo nezdržiavali, svedčí aj lúpežné prepadnutie nedbalo stráženého hradu poddanými Anny Ludanickej z neďalekých Ludaníc v roku l5l4.
Hrad, ako to uvádza Matej Bel, vynikajúco uchránil majiteľov i susedov v čase tureckých nepokojov. Po Petrovej a Pavlovej smrti zostala väčšina hradu bez údržby a osud chátrajúcej stavby dovŕšil požiar v roku l645.. Napriek tomu hrad neskôr poslúžil za útočisko kuruckým povstalcom, takže ho po obsadení na začiatku l8. storočia cisárske vojská zbúrali.
